Späť na všetky články

Globus: hrča v hrdle, ktorú nie je vidieť a nechce zmiznúť

Doc. MUDr. Peter Bánovčin, PhD.Doc. MUDr. Peter Bánovčin, PhD.5 min čítania

Niektorí pacienti prichádzajú s veľmi podobným opisom ťažkostí. Niečo im v krku prekáža. Neustále prehĺtajú, skúšajú sa odkašľať alebo zapíjajú túto prekážku vodou. Často hovoria, že majú pocit hrče alebo cudzieho teleso tesne pod hrtanom, v mieste kde sa krk spája s hrudníkom.

Zaujímavé pritom je, že jedlo väčšinou prechádza bez problémov. Niektorí dokonca opisujú, že počas jedla sa nepríjemný pocit na chvíľu zmierni a vráti sa až neskôr.

Keďže ide o oblasť krku, mnohých prirodzene napadne najhorší scenár. Obávajú sa nádoru, zaseknutého jedla alebo vážneho ochorenia pažeráka. Nasleduje ORL vyšetrenie, niekedy gastroskopia, ultrazvuk štítnej žľazy či ďalšie zobrazovacie vyšetrenia. Výsledky však bývajú často úplne normálne a mnohokrát tak nechávajú pacienta zmäteného a neistého.

Práve vtedy sa objaví diagnóza, ktorá znie zvláštne a pre mnohých pacientov je spočiatku ťažko pochopiteľná – globus pharyngeus.

Problém totiž vo väčšine prípadov nie je v tom, že by sa v krku skutočne nachádzala prekážka. Problém je v tom, že nervový systém začne bežné podnety z tejto oblasti vnímať intenzívnejšie než za normálnych okolností.

Čo je globus a prečo vzniká?

Slovo globus označuje nepríjemný pocit hrče, tlaku alebo cudzieho telesa v krku bez toho, aby tam bola prítomná skutočná mechanická prekážka. 

Pozor! To neznamená, že si pacient svoje ťažkosti namýšľa. Pocit je reálny. Rozdiel je v tom, že jeho príčinou nie je nádor, ani zápal, ani zaseknuté jedlo, ale spôsob, akým nervový systém spracováva informácie z oblasti hltana. Podobne ako pri syndróme dráždivého čreva alebo funkčnej dyspepsii ide skôr o poruchu regulácie než o poškodenie samotného orgánu. Preto, tak ako IBS a funkčná dyspepsia patrí do skupiny ochorení nazývaných ochorenia komunikácie medzi mozgom a črevom (DGBI)

Čo sa pri globuse vlastne deje?

Jedna príčina pravdepodobne neexistuje. Dnes sa globus považuje za stav, na ktorom sa podieľa viacero mechanizmov naraz. Veľmi dôležitú úlohu zohráva zvýšená citlivosť nervového systému na vonkajšie alebo vnútorné podnety. Oblasť hltana patrí medzi najcitlivejšie časti ľudského tela. Neustále sa v nej aktivujú receptory (inak povedané biologické senzory) pri rozprávaní, prehĺtaní či pri dýchaní. Za normálnych okolností tieto podnety vôbec nevnímame.

Ak sa však citlivosť zvýši, mozog začne aj bežné podnety interpretovať ako nepríjemný tlak alebo pocit cudzieho telesa.

U časti pacientov môže zohrávať úlohu aj zvýšené napätie svalov v krku v okolí hltana alebo horného pažerákového zvierača. U iných sa predpokladá súvislosť s refluxovou chorobou pažeráka alebo zvýšenou citlivosťou sliznice po prekonanom zápale.

Nejedná sa teda o ochorenie s jednou príčinou, ale stav, ku ktorému môžu viesť rôzne mechanizmy.

Súvisí pocit hrče v krku so stresom?

Mnohí pacienti si všimnú, že počas pokojného obdobia je pocit slabší alebo úplne zmizne. Naopak, v období zvýšeného pracovného alebo psychického zaťaženia sa vracia. Často vieme identifikovať silný stres ako spúšťač týchto ťažkostí.

Zjednodušene si to môžeme predstaviť ako pocit, ktorý majú ľudia v krku predtým, než majú rozprávať pred veľkým publikom. Suché hrdlo, pocit prekážky, sliny sa zadrhávajú. U väčšiny tieto príznaky odznejú hneď ako sa odstráni stresor (v tomto prípade rozprávanie pred publikom). U malej časti táto hrča pretrváva ďalej. A o tých potom hovoríme, že trpia globusom.

Stres totiž okrem iného ovplyvňuje svalové napätie, citlivosť nervového systému aj spôsob, akým mozog spracováva signály z tela. Výsledkom môže byť intenzívnejšie vnímanie pocitu v krku bez toho, aby sa v samotnom hltane čokoľvek zmenilo.

Je veľmi dôležité však poznamenať a zdôrazniť, že globus nie je „iba psychický problém". Znamená to len, že psychika patrí medzi faktory, ktoré môžu intenzitu príznakov významne ovplyvniť.

Prepojenie s osou črevo–mozog

Na prvý pohľad sa môže zdať zvláštne hovoriť pri pocite hrče v krku o osi črevo–mozog.

V skutočnosti však hltan, pažerák aj žalúdok patria do jedného funkčného systému, ktorý je neustále regulovaný centrálnym nervovým systémom.

Mozog neustále vyhodnocuje informácie prichádzajúce z tráviaceho traktu. Ak sa zmení spôsob, akým tieto signály spracováva, môže človek začať intenzívne vnímať aj podnety, ktoré boli dovtedy úplne fyziologické.

Práve preto sa globus dnes zaraďuje medzi poruchy interakcie čreva a mozgu (DGBI).

Kedy môže byť pocit hrče v krku nebezpečný?

Hoci je globus vo väčšine prípadov neškodný, existujú situácie, keď je potrebné pátrať po inom ochorení.

Pozornosť si vyžadujú najmä prípady, keď sa objaví:

·       skutočné zadrhávanie jedla,

·       bolestivé prehĺtanie,

·       nechcené chudnutie,

·       krvácanie z úst, či známky krvácania v stolici

·       dlhodobý chrapot,

·       hmatná hrčka na krku,

·       jednostranne vnímané alebo postupne sa zhoršujúce ťažkosti.

V takýchto prípadoch je potrebné doplniť ORL vyšetrenie, prípadne gastroskopiu alebo ďalšie vyšetrenia podľa odporúčania lekára.

Ako sa globus lieči?

Liečba závisí od mechanizmu, ktorý u konkrétneho pacienta dominuje.

Ak je prítomný reflux, zmysel má jeho liečba. Ak sa predpokladá zvýšené napätie svalov hltana, môže pomôcť logopedická starostlivosť alebo cvičenie s fyzioterapeutom.

Veľmi dôležitú úlohu má aj edukácia. Už samotné pochopenie, že pocit nevzniká kvôli nádoru alebo inému závažnému ochoreniu, dokáže u mnohých výrazne zmierniť úzkosť a tým aj intenzitu príznakov.

U časti pacientov sa využívajú aj lieky ovplyvňujúce spracovanie bolesti a citlivosti nervového systému. Ich cieľom nie je "upokojiť psychiku", ale zmeniť spôsob, akým nervový systém spracováva signály z oblasti hltana. Preto ich nazývame neuromodulanciá.

Tiež je možné využiť možnosť tzv. Biofeedback terapie, ktorá slúži na nácvik uvoľnenia tenzie v nervovom systéme.

Čo si z toho odniesť

Globus je veľmi nepríjemný príznak, ale vo väčšine prípadov nie je prejavom závažného ochorenia.

Najväčší posun v liečbe preto často nastáva už vo chvíli, keď pacient pochopí, že problém nespočíva v hrči, ktorú treba nájsť, ale v tom, ako nervový systém vníma signály z oblasti krku. Práve preto nie je cieľom liečby "odstrániť hrču", ktorá tam v skutočnosti nie je, ale obnoviť rovnováhu v systéme, ktorý tieto pocity vytvára.

Máte dlhodobo pocit hrče v krku alebo nevysvetliteľné ťažkosti pri prehĺtaní? Vyskúšajte náš bezplatný online test alebo sa poraďte s gastroenterológom či ORL lekárom, ktorí pomôžu určiť, či ide o globus alebo inú príčinu vašich ťažkostí.

Zdroje

https://doi.org/10.1007/s10620-024-08694-1

https://doi.org/10.48095/ccgh2023289

https://doi.org/10.1053/j.gastro.2026.02.005

 

Doc. MUDr. Peter Bánovčin, PhD.

Autor článku

Doc. MUDr. Peter Bánovčin, PhD. · gastroenterológ

Vyštudoval Jesseniovu lekársku fakultu UK v Martine v roku 2006. V roku 2021 habilitoval v odbore vnútorné choroby na JLF UK. Má špecializácie v odbore gastroenterológia, vnútorné choroby a zdravotnícky manažment a financovanie. Od roku 2022 je prednostom Internej kliniky-gastroenterologickej JLF UK a UNM. Je viceprezidentom Slovenskej gastroenterologickej spoločnosti a národným delegátom pri United Euroean Gastroeterology a súčasťou steering committee Európskej spoločnosti pre neurogastroenteroógiu a motilitu. Absolvoval viaceré dlhodobé študijné pobyty v Asthma&Allergy Center, The Johns Hopkins University, School of Medicine, Baltimore MD, USA na Northwestern University Feinberg School of Medicine, Chicago IL, USA, Translational Research in Gastrointestinal Disorders Unit Dep. of Gastroenterology, Katholieke Universiteit Leuven a štúdijný pobyt v Endoscopy center na Universitatsmedizin, Johannes Guttenberg University Mainz. Profesijne sa venuje patofyziológií, diagnostike a terapii porúch motility GITu, mikrobiómu a neuro-imuno-epiteliálnym interakciám v tráviacom systéme. V týchto oblastiach vedecky publikuje a prednáša na zahraničných kongresoch. Je hlavným riešiteľom a spoluriešitelom viacerých národných a zahraničných grantov a projektov. Má aktívnu spoluprácu so mienkotvornými svetovými centrami.