Syndróm dráždivého čreva

Syndróm dráždivého čreva (IBS) predstavuje jedno z najčastejších funkčných ochorení tráviaceho traktu. Tento stav postihuje milióny ľudí na celom svete a často býva zdrojom značného nepohodlia a psychickej záťaže. Príznaky ako bolesti brucha, nafukovanie, striedanie hnačky a zápchy, ale aj pocit neúplného vyprázdnenia či urgentné nutkanie na stolicu, môžu výrazne ovplyvniť každodenný život človeka. Čo robí IBS špecifickým je fakt, že nejde o ochorenie s viditeľným zápalom alebo poškodením čreva – pri bežných vyšetreniach črevná stena vyzerá normálne.

Kľúčom k pochopeniu IBS je dnes tzv. osa mozog–črevo. Ide o prepojenie medzi centrálnym nervovým systémom a enterickým nervovým systémom, ktorý je integrovaný v črevnej stene a často sa označuje ako „druhý mozog“. Tieto dve štruktúry komunikujú prostredníctvom nervových dráh, hormónov a látok vytváraných aj baktériami v čreve. Ak je táto komunikácia narušená, výsledkom môžu byť práve tie symptómy, ktoré sú pre IBS typické – precitlivenosť na bežné podnety, zmeny v črevnej pohyblivosti a celkové zníženie tolerancie voči stresu.

Príčiny narušenia tejto rovnováhy môžu byť rôzne – od prekonaných črevných infekcií, cez chronický stres, hormonálne zmeny, až po genetické predispozície. V posledných rokoch sa ukazuje, že významný vplyv na os mozog–črevo má aj črevná mikrobiota – teda mikroorganizmy žijúce v tráviacom trakte. Pri IBS často dochádza k jej narušeniu, čo môže ovplyvniť nielen trávenie, ale aj psychickú stabilitu. Niektoré výskumy naznačujú, že určité prirodzené zložky výživy môžu v tomto smere napomôcť obnove rovnováhy. Napríklad glutamín podporuje regeneráciu črevnej výstelky, tryptofán sa ako prekurzor serotonínu podieľa na regulácii nálady aj črevnej motility a antokyány majú antioxidačný efekt a chránia črevné tkanivo. Rovnako dôležitý je aj stopový prvok zinok, ktorý zohráva úlohu v imunite a bariérovej funkcii čreva.

Liečba IBS si preto vyžaduje komplexný prístup. Nie je to len o obmedzení určitých potravín – hoci diéta hrá dôležitú úlohu (napr. nízkofodmapová diéta môže pomôcť zmierniť symptómy), ide tiež o psychickú pohodu, pravidelný režim, pohyb a postupné zlepšovanie funkcie čreva. Osobitnú pozornosť si zaslúžia prirodzené podporné látky – tie, ktoré pomáhajú udržiavať integritu črevnej výstelky, regulujú tráviace enzýmy alebo ovplyvňujú hladiny neurotransmiterov podieľajúcich sa na črevných reflexoch. V bežnej strave ich nie je vždy dostatok, preto môže mať ich cielená suplementácia zmysel ako súčasť podpory osi mozog–črevo.

To, čo u jedného spôsobí výraznú úľavu, môže byť pre iného menej účinné. No dôležité je pochopiť, že IBS nie je len „črevný problém“. Je to zložitá porucha komunikácie medzi mozgom, črevom a mikrobiálnym prostredím, ktoré je citlivé na stres, stravu aj vnútorné nastavenie človeka. Vďaka novým poznatkom dnes vieme, že jeho zvládnutie je možné – a to nielen pomocou klasických liekov, ale aj cielenou výživou, zmenami životného štýlu a obnovou prirodzenej rovnováhy v našom organizme.